Manifestačný nástup Hlinkovej dopravnej gardy v Bratislave

Pojem propaganda má viacero definícií: v zásade ide o usmernený (skreslený, „retušovaný“, manipulovaný, selektívny...) obraz sveta vyhovujúci prevádzkovateľom moci, ktorí ho využívajú na jej upevnenie. 

Slovenský štát mal na realizáciu propagandistických cieľov k dispozícii špecializovaný orgán – Úrad propagandy. Slovami jeho šéfa Tida J. Gašpara: „Bolo treba mixovať veci, ktoré svetu hovorili o nás a bolo treba vkusne garnírovať a servírovať veci, ktoré o svete hovorili nám.“ Úlohou propagandy (a Úradu propagandy) bolo jasne zadefinovať plusové a mínusové hodnoty spoločnosti, jej priateľov a nepriateľov, veci dobré a zlé, škodné i neškodné. Propaganda prostredníctvom svojich – otvorených či skrytých – kampaní inkriminovala „škodcov národa“ („kto nejde s nami“ – koho záujmy sú iné, ako naše – „ide proti nám“) a naopak nekriticky oslavovala „trvalé svetlá“, ikony národnej pospolitosti.

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)