Predčasne zosnulého Zola Palugyaya (1898 – 1935) spájali s Jankom Alexym a Milošom Bazovským okrem priateľstva aj úzke tvorivé kontakty – nielen spoločne maľovali po Slovensku, ale tiež diskutovali o povahe moderného obrazu. Preňho však slovenskosť námetu nebola natoľko dôležitá ako pre spomínaných maliarov.
Od mladých rokov veľa cestoval a vzdelával sa v európskych centrách (Budapešť, Krakov, Mníchov, Paríž), najviac mu však učarovala liptovská krajina, ktorej podoby a premeny zachytával v početných akvareloch a pasteloch. Láska k prírode sa stala maliarovi osudnou, tragicky zahynul počas túry na Ďumbieri v Nízkych Tatrách ako 37-ročný.
V jeho tvorbe nachádzame krajinomaľby so symbolickým podtextom, figurálne kompozície zvláštneho ezoterického významu i skupinu diel, v ktorých varioval motívy dedinských chalúp. Obraz chápal ako priemetnicu mýtického, avšak v rovine významu, skôr všeobecne symbolického zápasu prírodných a životných síl. Jeho talent sa vyznačoval sklonom k meditatívnosti, schopnosťou hlbokého vnútorného prežitia zvoleného námetu, za ktorým stál prvotný zmyslový zážitok.
Charakteristickým príkladom takéhoto chápania je Krajina s kvetmi , ktorú môžeme čítať ako „rajský“ obraz búrlivo klíčiacej, rozkvitnutej prírody, po zimnom spánku sa prebúdzajúcej k životu, podobenstvo o večnom kolobehu sveta, ktorý je tu vari navždy, ale jeho špecifická krása má svoj zmysel a význam iba v súvislosti s človekom. Sila, sústredenosť, harmónia všetkých zložiek obrazu, jednota výrazu a myšlienky radí toto dielo k najpôsobivejším, „erbovým“ dielam slovenskej moderny.
Katarína Bajcurová ●
Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012