May

Európania citrón spoznali vďaka križiackym výpravám. Do Ríma ho dovážali z Grécka. Arabi citrón pestovali v Andalúzii a na Sicílii. Ich dopravu zabezpečovali holanďania námornými cestami a prevážali naložené v slanej vode v sudoch. Citrón sa považoval za luxusný artikel a schopnosť zachytiť ho chápali ako zvláštny umelecký výkon. Na namaľovanie citrónov používali špeciálnu finesu. Hrčkavú textúru kôry dosahovali tým, že použili hustý mix olovnato-cínových žltých pigmentov pojených s vyšľahaným vajcom, ktorý pretreli tenkou lazúrnou vrstvou z umbry. Lazúra stiekla z hrboľov, čím sa docielil efekt zvrásneného reliéfu kôry.

Obratne varírované kombinácie pozorovaných, vymyslených a z iných diel vypožičaných predmetov a plodín v životnej veľkosti Barrerových zátiší sú náhodné a naturalistické, podané bez emočného pátosu a bez hierarchie akademickej doktríny. Mnohovravnosť špeciálnych zátiší nekončí pri veľkolepej pastve očí, množením plánov a objektov je vylíčená aj transcendentálna funkcia neviditeľného symbolizmu ako duchovná potrava. Preto namiesto kompletnej tabule alebo vymenovania plodín spojených s jednotlivými mesiacmi sa prezentuje oslava aktu hodovania a okrem aranžovaných pokrmov sú zaznamenávané potraviny aj v stave ich konzervovania či skladovania.

Zuzana Ludiková ● Magazín Pyré #06 (2015)