To sú skutky čechoboľševizmu!

Zameranie propagandy, jej témy, kľúčové motívy a figúry, rovnako ako jej intenzita boli prirodzene historicky determinované. Určoval ich „rytmus“ vojnového konfliktu, geopolitická situácia i vývoj frontu. Protisovietska (protiboľševická) propaganda bola napríklad intenzívna pred vypuknutím vojny. Medzi rokmi 1939—1941 (Pakt Ribbentrop – Molotov o neútočení) prirodzene utíchla, po napadnutí Sovietskeho zväzu v júni 1941 opäť gradovala a vrcholila v čase obratu frontu. 

Zvlášť agresívnu podobu, intenzívne živenú aj z domácich zdrojov, nadobudla počas povstania v súvislosti s približovaním sa frontu, prienikom Červenej armády na slovenské územie a s vymedzovaním sa voči konkurenčnej propagande. Protičesky zameraná propaganda bola intenzívna najmä na začiatku existencie slovenského štátu. Pomáhala totiž oprávňovať novú štátnosť. Následne ju prekryli iné záujmy (napr. démonizácia Židov počas deportácií). Znovu aktuálnou sa stala po auguste 1944 v súvislosti s rekonštruovaním Československa a so snahou o jeho zdiskreditovanie (silný antibenešovský tón ľudáckej propagandy). Jedine protižidovská propaganda bola za slovenského štátu takpovediac konštantná, pričom príležitostne fúzovala a takpovediac sa revitalizovala aj s agendou ostatných „nepriateľov národa“.

Petra Hanáková ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)