Sťatie svätého Jána Krstiteľa

Jána Krstiteľa popravili, priala si to Salome. V Biblii stojí, že Herodias, matka Salome dala podnet na to, aby o život Jána Krstiteľa požiadala svojho strýka Heroda, ktorý jej ponúkol za tanec odmenu. Herodias sa takým spôsobom pomstila Jánovi za odsúdenie jej krvismilného vzťahu s Herodom.

Vytekajúca krv vsakuje do látky, ktorej druhým koncom zakrýva Salome hrozný pohľad na oddelenú hlavu v rukách kata pokladajúceho ju na misu. Úzkostlivo kontrolovaná a s rozvahou vyvážená kompozícia je obratným usporiadaním aktérov deja a hluchých miest. Pohyb jednotlivých postáv je významovo logický. Rozostavané sú do troch plánov a spolu vytvárajú prstenec okolo Salome. Jediný rozruch v tesnom spojení účinkujúcich koncentrovaných pohľadom na zakrytý dôkaz ohavného činu je oblúk v páse ohnutej Salome.

Tvorca koncepciu obrazu neprevzal priamo od Michelangela Merisiho Caravaggia (1571–1610), zato vyjadrovacie prostriedky áno. Po odchode Caravaggia z Ríma sa adaptoval v širších kruhoch vďaka súkromným objednávkam spôsob, v ktorom monumentálna postava alebo skupina redukovaná na malý počet, plasticky zdôraznené prostredníctvom osvetlenia pred indiferentným tmavým pozadím animujú dej, v ktorom sú artikulované pre pochopenie námetu bezpodmienečne dôležité momenty. Objekty stvárnené podľa modelu, dramatické svetlo a zjednodušená štruktúra rozvrhu s redukovaným počtom aktérov umiestnených do predného plánu sú hlavnými charakteristikami vplyvu tvorby Caravaggia.

Zuzana Ludiková ● Katalóg k výstave Talianska maľba (2013)