Mojmírova smrť II.

Janko Alexy (1894—1970) - klasik medzivojnovej moderny, riešil nedostatok námetov z dejín. V maniere jeho realisticky umiernenej tvorby prvej polovice 40. rokov do úzadia definitívne ustúpili hodnoty jeho vrcholného experimentu 30. rokov. Objavili sa bratislavské a košické mestské veduty s najvýznamnejšími pamätihodnosťami, ale najmä portréty dievčat a dám i mondénne výjavy z mestského života. Alexy vtedy zaznamenal „zrod ‚mešťana‘, jeho životného štýlu, zvykov, módy, etiky a etikety“ a stal sa akýmsi kronikárom i portrétistom bratislavskej bohémy. V technike pastelu využíval maliarske efekty založené na prekrývaní tónových plôch, ktoré potom dynamizoval kresbovou kontúrou a lineárnym šrafovaním. 

Postupne však medzi jeho rôznorodými záujmami prevážila záľuba v histórii, výtvarné spracúvanie úsekov starých dejín Slovenska, osobitne Veľkej Moravy (Mojmírova smrť II., 1942; Bitka pri Devíne I.-II., Pribina – Pribinov krst, 1942—1943). Špecificky si „privlastňoval“ a poslovenčoval niektoré udalosti z uhorských dejín, ba čo viac, chcel byť „demiurgom“ národnej minulosti. Vytvoril si vlastný, „rozprávkový“, archaizujúci štýl, ktorý aj využitím špeciálnych kombinácií techník mal vyvolať dojem starobylosti, napríklad spôsobom „falzifikátora“ imitoval ľudovú maľbu na skle (na jánošíkovskú tému), pre múzeum v Liptovskom Mikuláši zas vytvoril sériu fiktívnych (a značne naivizujúcich) podobizní liptovských zemanov. Takéto romantické rekonštrukcie minulosti: „... úmyselne anachronicky stvárnené príbehy, postavy a legendy, akoby diela nejakého mnícha dávnych čias, mali raz, zbavené prachu muzeálnych depozitov plniť úlohu dokumentu.“

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)